Rozkladá sa pozdĺž rieky Bystřice. Názov osady sa pravdepodobne odvíja od "bystřiny", v starých prameňoch nazývané "Říčka", neskôr miestnymi obyvateľmi nazývaná ako obec Bystřička. Prvá historická zmienka (listina) o meste je z roku 1220, neskôr sa však preukázalo, že ide o falzifikát, vytvorený miestnym rodákom Antonínem Bočkem. Za najstaršiu písomnú správu tak môžeme považovať až listinu z rokov 1258 - 1298, hlásiaca sa k roku 1238. V 14. storočí už bola Bystřice hospodárskym, správnym a obchodným centrom okolitých osád pernštejnského panstva. Na mestečko bola povýšená okolo roku 1348. Vzniklo tak hospodárske stredisko novokolonizovaného územia rodom erbu zubrej hlavy (rod Pernštejnů). V roku 1458 kráľ Ladislav potvrdil právo výročných trhov na sv. Ľudmilu a od roku 1477 se konali trhy na sv. Jiřího a sv. Václava. Od začiatku 15. storočia až do roku 1588 patrila Bystřice Pernštejnům. Za ich vlády, najmä Viléma a Vratislava sa mestečko rýchle rozvíjalo a prvá polovica 16. storočia znamenala pro nich vrchol jeho slávy.V roku 1580 cisár Rudolf II. povýšil Bystřici na mesto a udelil jej nové privilégiá. Dominantou mesta je kostol sv. Vavrinca. Počiatky stavby siahajú až do 13. storočia, presný dátum výstavby však pre nedostatok dôkazov nie je známy. Prvá písomná zmienka je z 29. 7. 1238, kedy olomoucký biskup Robert potvrdzuje Doubravníckemu kláštoru držanie rôznych kostolov a medzi nimi je uvádzaný aj tento kostol. V priebehu storočí bol mnohokrát prestavovaný. Dnešnú barokovú podobu dosiahol pri prestavbe koncom 17. storočia. Dve veže v priečelí boli pristavané v roku 1750. Kostol v roku 1841 vyhorel a pri oprave boli uvedené dve veže v priečelí zvýšené do dnešnej podoby. Kostol je v spodnej časti námestia a tvorí súčasť mestských hradieb. Mesto, spočiatku celé katolícke, behom storočí a najmä náboženských vojen prešlo k husitstvu a protestanstvu. Dlhé nepokoje sa odrážali aj na budove kostola - stavba začala chátrať, katolíkov ubúdalo. Začali vznikať ťahanice o kostol. Tieto spory ukončil v roku 1614 majiteľ panstva Jan Čejka z Olbramovic, najvyšší zemský pisár a vodcovská osobnosť protestantov, ktorý nechal na miestnom cintoríne postaviť nový kostol - kostol Najsvätejšej Trojice. Tento bol pôvodne evanjelický, avšak po bitke na Bielej hore bol uzatvorený a sprístupnený bol až v roku 1719. Na Černém vršku sa nachádza baroková kaplnka sv. Anny z roku 1749. V Bratrské ulici sa nachádzala modlitebňa Českých bratří. Špitál je prvýkrát spomínaný v roku 1465.Bystřice mala hrdelné právo a vlastné popravisko.V roku 1920 bolo mesto elektrifikované.Na námestí, vedľa kostola sv. Vavrinca, je budova bývalej radnice z roku 1809, v ktorom je v súčasnosti Vlastivedné múzeum. Uprostred námestia stojí Morový stĺp a fontána z roku 1845 so sochami vierozvedcov Cyrila a Metoda. Bystřice nad Pernštejnem je v súčasnosti rýchle sa rozvíjajúce moderné mestečko s približne 9000 obyvateľmi. Tento trend značne zosilnel po roku 1990. V Bystřici n.P. je rozsiahla sieť predajní všetkého druhu, reštaurácií a služieb. Je tu pošta, bankové úrady, cestovné kancelárie a dalšie verejné a športové inštitúcie. Bystřice n.P. je zatiaľ jediné mesto v ČR, ktoré zrušilo hracie automaty na svojom území. Tým došlo k zániku gemblerstva a aj k poklesu kriminality.Dostupnosť mesta dopravnými prostriedkami je veľmi dobrá (vlakom i autobusom). Priame linky vedú z Brna, Prahy, Jihlavy, Blanska, Olomouca i z Ostravy.No a po návšteve kultúrnych a historických pamiatok každému dobre padne príjemné osvieženie v novopostavenom kúpalisku.....
