Príjem rozhlasových staníc

Častokrát padá otázka - aký prijímač na príjem rozhlasových staníc je najlepší. Uspokojivú odpoveď však nikto nedá. Niekto preferuje to - druhý zase ono rádio. Každé rádio má svoje zápory, ale aj výhody. A častokrát platí - že ak si už nejaké rádio kúpime, po chvíli zistíme, že to "druhé" - susedove, kamarátove, kolegove.... je lepšie a mali sme si predsa len kúpiť také.

Pri kúpe rádioprijímača však rozhoduje aj to, na čo ho budeme používať. Presnejšie povedané - ako a kde ho využijeme. V kuchyni nám postačí aj obyčajné malé rádio. Prípadne kombinácia s CD prehrávačom. Vytiahneme teleskopickú anténu alebo cez poličku prehodíme - z rádia trčiaci drôtik a hrá to.... Na záhradu si určite zoberieme malý tranzistor, ktorý nám bude spríjemňovať chvíle medzi jahodami alebo pri kosení trávy. To isté platí aj na - výletoch, chatách, internátoch, kanceláriách a podobne. Takéto prijímače sú osadené väčšinou len pásmom VKV prípadne SV.

Ak si však povieme, že nejaká miestna, alebo regionálna stanica nás svojim obsahom alebo programom neuspokojuje a chceli by sme počuť, čo sa vysiela o niekoľko desiatok - alebo stoviek kilometrov ďalej, musíme už pouvažovať nad niečím iným. Buď malým prenosným prehľadovým prijímačom, skenerom, tunerom, alebo kvalitným stolným komunikačným prijímačom. Pri poslednej kategórii však budeme musieť možno čerpať bankový úver (ceny sa pobybujú rádovo v desiatkach tisícoch korún).

Ešte doplním, že takéto delenie prijímačov (na prehľadové prijímače, skenery, tunery a komunikačné prijímače) v podstate oficiálne neexistuje, rozdelil som ich len pre názornosť. Ešte by sme rozhlasové prijímače mohli rozdeliť na analógové a digitálne. Analógovo sa zatiaľ vysiela všade (aj u nás, aj v zahraničí), digitálne rozhlasové vysielanie je zatiaľ v plienkach (najmä v okolitých krajinách - systém DAB (digital audio broadcasting), DRM (digital radio mondiale) - tieto systémy tu nebudem rozoberať, u nás zatiaľ nefungujú).

V prvej kategórii - teda v prehľadových prijímačoch nájdeme obrovské množstvo prístrojov. Aj tie by sme mohli rozdeliť na dve kategórie - na prijímače s analógovým zobrazením ladenia a na prijímače s digitálnou stupnicou ladenia. V tomto prípade však nemôžeme hovoriť o digitálnom rádiu, nakoľko aj tento prijímač zachytáva len analógový signál, ktorý je až ďalej spracovaný v digitálnom procesore.

Oba druhy prijímačov všetci poznáme - pri prvých nám "palička" ukazuje na stupnici - čo máme naladené. Druhý typ - frekvencia naladenej stanice je priamo zobrazená na malom displeji a môžeme ju uložiť do pamäti. O obrovskom kvalitatívnom rozdiele - čo sa týka obsluhy a komfortu niet polemík. Pri "paličkovom" ladení nájdeme rozhlasovú stanicu len približne. Čo pri diaľkovom príjme - na všetkých rozhlasových pásmach (VKV, KV, SV, DV) - nie je šťastné riešenie. Nemôžeme totiž určiť presnú frekvenciu zachytenej stanice a môžeme si ju ľahko pomýliť s vedľajšou stanicou a tým pádom ju zle identifikovať. Ladenie vo vnútri takéhoto prijímača prebieha tým spôsobom, že otáčaním kolieska meníme kapacitu kondenzátoru, čím meníme jeho parametre a tak v podstate ladíme určitú frekvenciu. Pri starších typoch rádií (alebo lacných burzových) sa môžeme stretnúť s "utekaním" naladeného kmitočtu - niekedy až o 2 MHz hore alebo dolu. V tomto prípade sa jedná o nestabilné ladiace napätie. Keď sa zohreje, začne frekvencia "cestovať".

Pri prijímačoch s digitálnou stupnicou je väčšinou výhoda aj to, že riadenie frekvencie je pomocou digitálneho oscilárora a fázového závesu (PLL). Ten zabezpečuje presnú stálosť naladenej frekvencie. Zadaná stanica sa tým pádom nerozlaďuje a "neodbieha".

Prehľadové prijímače rôznych značiek (SONY, SANGEAN, ETON, GRUNDIG,...) sú už bohato vybavené a prispôsobené na diaľkový príjem. Sú v podstate už k tomuto predurčené. Majú rôzne prípojky na externé antény, sú vybavené funkciou ATT (ATT = atenuátor -> utlmuje silné rušivé signály), prepínanie šírky pásma, možnosť príjmu postranných rozhlasových pásiem SSB (najmä na krátkych vlnách), výstupom LINE-OUT,...

Ďalšie kategórie prijímačov - skenery, tunery, prehľadové prijímače - tie sú už vybavené digitálnymi oscilátormi s možnosťou uloženia staníc (pamätové banky). Majú poväčšinou kvalitné vstupné diely, veľkú odolnosť voči zahlteniu a zároveň vysokú citlivosť, množstvo funkcií a kmitočtových rozsahov (pamätové banky majú samozrejme aj niektoré prehľadové prijímače)

Čo však mnohí výrobcovia nedomysleli, je záležitosť týkajúca sa medzifrekvenčných filtrov. Najmä v prehľadových prijímačoch a tuneroch. Výrobcovia osádzajú 230 kHz, resp. až 280 kHz široké filtre (to je už takpovediac - nešťastie). Preto každý lovec vzdialených signálov - na VKV tieto filtry vymení za užšie. Buď 150 kHz, alebo ešte užšie - 110, resp. 80 kHz. Veľmi úzke filtre - 56 kHz už nie sú veľmi doporučované, nakoľko je to na úkor kvality prednesu stanice, resp. strata stereoefektu, dynamiky a funkcie RDS.

Mnohí sa teraz pýtajú - čo sú to tie filtre a prečo je dobré ich vymeniť.... Na kvalite a šírke tohto vstupného článku totiž závisí selektivita celého prijímača. Do každého rádia sa dostáva signál o určitej šírke pásma. Pásmo VKV je široké 200 kHz (pásmo stredných vĺn - 9 kHz). V celej šírke pásma (VKV) môžu ísť rôzne sprievodné informácie - či už RDS kód, PI kód, radiotext,... alebo stereo. Zároveň sa však môže stať to - čo je veľmi nepríjemné, že po naladení určitej frekvencie - napríklad 104.0 MHz, počujeme túto stanicu na 103.9 MHz, resp. ešte aj na 103.8 MHz a samozrejme aj opačným smerom - teda na 104.1 MHz a 104.2 MHz. A v čom je to pri ďaľkovom príjme nevhodné? Jednoducho preto, lebo na 104.1 MHz, alebo na 104.2 MHz môže vysielať slabšia - vzdialenejšia stanica. No a tá silná - na 104.0 MHz ju spoľahlivo "zakryje" a my tú labšiu nepočujeme. V tomto prípade vieme, že prijímač má osadené široké filtre (buď 230 kHz alebo až 280 kHz). Takže nám stanica hrá - 230 kHz - smerom dolu od 104.0 MHz a 230 kHz smerom hore - od 104.0 MHz (prakticky na troch - až piatich frekvenciách za sebou - 103.8, 103.9, 104.0, 104.1, 104.2 MHz). Ideálny stav je teda - dať do prijímača 110 alebo 80 kHz filtre. Pri týchto už vieme stanicu vyselektovať len na presne určenú frekveniu a nestane sa, že presahuje do vedľajších. Selektivita prijímača je teda schopnosť odladiť od seba dva vysielače, ktoré sú vedľa seba. A v prípade širokých filtrov, sa tieto dve stanice (frekvencie) navzájom rušia a miešajú sa do seba.

V prijímači sú ďalej podstatné aj citlivé vstupné obvody a ich odolnosť voči silným signálom. Pri silných miestnych signáloch sa môže stať, že ak je rádio málo odolné, tieto signály vôjdu dnu do prijímača a robia "šarapatu". Vstupná jednotka by mala mať hodnotu aspoň 1 µV (mikrovolt) a menej, aby vpustila do prijímača aj slabé signály. Niektoré prijímače majú aj ukazovateľ sily signálu - S-meter. Ten je buď ručičkový alebo z LED diód. S-meter je výrobne nastavený na najvyššiu hodnotu (S-9), čo zodpovedá signálu o sile 100 µV na vstupe prijímača.

S ďalším nepríjemným javom s ktorým sa môžeme stretnúť - je zrkadlová frekvencia.... Naladili ste nejakú stanicu na určitej frekvencii a pritom viete, že tam vôbec nevysiela. A naviac - zachytili ste ju v starom nevyužívanom pásme VKV OIRT? (66 - 74 MHz = tzv. východné pásmo). V tomto prípade sa môže jednať o zrkadlovú frekvenciu. Tá je spôsobená nedokonalosťou prijímača. Stanica sa vo "východnom" pásme OIRT objaví o 21.4 MHz nižšie. A prečo? Oscilátor rádia vytvára signál na frekvencii o 10.7 MHz nižšej ako je signál stanice. Pokiaľ je v rádiu osadené dvojité zmiešavanie signálu, zrkadlovú frekvenciu dostaneme o uvedených 21.4 MHz nižšie (2 x 10.7 MHz = 21.4 MHz). Drahšie typy prijímačov majú trojité vstupné zmiešavanie signálu, takže so zrkadlovými frekvenciami by sme sa tu nemali stretnúť. Zrkadlové frekvencie sa totiž vytvárajú len v úseku od 87.5 MHz do cca 96.0 MHz a tie sa prenášajú (zrkadlia) v spomenutom "východnom pásme" 66 - 74 MHz.

K ďalším pozitívnym vlastnostiam prijímačov (či už prenosných, tunerov, skenerov) je anténny vstup. Väčšinou už býva prispôsobený na 75 Ω anténny kábel. Niektoré však majú aj vstup pre pásmo AM (napr. pre drátové antény na krátke vlny). Pokiaľ má niektorý prijímač len teleskopickú anténu (prípadne ešte vstavanú feritovú na stredné vlny), musíme si vystačiť len s tým. Môžeme byť však ochudobnený o možnosť skutočného diaľkového príjmu - teda možnosť pripojiť externú anténu (Yagi, dipol, longwire,...). Komunikačné prijímače sú však odkázané len na externé antény, nakoľko tieto zariadenia sú určené iba do interiéru (sú napájané 220 V a nemôžeme ich teda zobrať so sebou na kopec).

Ďalšou zaujímavou vlastnosťou niektorých prijímačov býva možnosť príjmu SSB (single side band). Jedná sa o postranné pásmo na kmitočte. Pri amplitúdovej modulácii (AM) vyžaruje vysielač nosný kmitočet a dve postranné pásma. Ich vzájomný pomer je nerovnomerný. Dve tretiny výkonu pripadne na kmitočet a zvyšok na postranné pásma. Nosná vlna je potlačená a využíva sa postranné pásmo - buď horné - označované ako USB (upper side band) alebo spodné postranné pásmo LSB (lower side band) Väčšinou sú však tieto pásma nevyužívané. Dajú sa uplatniť len pri krátkych vlnách (niektoré rozhlasové stanice, rádioamatéri, letecké a námorné služby).

Záverom tejto časti môžeme povedať, že výber vhodného prijímača záleží len a len od užívateľa a jeho predstáv. A hlavne - čo s daným rádiom chce robiť. Či ho mať len zapnuté - ako zvukovú kulisu, či pasívne prijímať rôzne informácie miestneho programu, alebo trošku hlbšie vniknúť do rozhlasových signálov okolo nás a nechať sa nimi uniesť do diaľok....